V dôsledku chýbajúcej izolácie dochádza v murive k vzlínaniu kapilárnej vlhkosti. S vlhkosťou sa do muriva dostávajú rozpustné soli, ktoré sa usádzajú v kapilárach, a tým zmenšujú ich priemer. To umožňuje vzlínanie vody do väčšej výšky. Voda sa z povrchu muriva odparuje, soli sa vysušujú a kryštalizujú. Tým zväčšujú svoj objem a vplyvom kryštalického tlaku rozrušujú povrchové vrstvy.
Tento proces sa stále opakuje a škody sú viditeľnejšie:
- vplyvom vlhkosti sa znižuje tepelnoizolačná schopnosť muriva;navlhčená omietka pôsobením mrazu začína praskať, a tým otvára cestu vlhkosti
- v interiéri navlhčené murivo spôsobuje výskyt plesní a hnilobných baktérií, tým sa znižuje komfort užívaných priestorov
- pri spolupôsobení kryštalizujúcich solí nastáva opadávanie omietky a ďalšie narúšanie muriva, ktorého poškodenie môže byť nebezpečné aj z hľadiska jeho únosnosti
- vykryštalizované soli môžu mať aj hygroskopické vlastnosti – môžu viazať vodu z okolitého vzduchu; spolu s kyslým dažďom sú vhodným prostredím pre baktérie, plesne a riasy – tie majú snahu si vlhké prostredie zachovať a tiež nasávajú vlhkosť z okolitého vzduchu
- pri nepriepustnom obklade stúpa vlhkosť vyššie ako v prípade muriva bez obkladu.
Jedným zo spôsobov, ako túto vlhkosť eliminovať, je injektážna metóda, ktorou sa vytvorí hydroizolačná clona, a to formou napúšťania muriva vodoodpudzujúcimi alebo vodonepriepustnými materiálmi.
